Ako sa určuje cena výrobku

Podľa čoho sa určuje cena výrobku? Cena, ktorú platím ja - ako spotrebiteľ. Koľko nás stojí textil, ktorý kupujeme ?

Pánske boxerky kúpite za 27 aj 7 eur.

Dámske nohavičky za 3, za 9, aj za 19 eur.

Čo z toho sa oplatí ?

Zákazníka nezaujímajú náklady na výrobu (uvedomelých skôr podmienky).

Zákazníka  –  teda mňa osobne – zaujíma koľko ma tovar bude stáť a či sa ho oplatilo kúpiť .

Odpoveď by bola cez  čas použiteľnosti výrobku – teda čas používania.

AKO NA TO? :

Najreálnejšia hodnota výrobku je prepočet cez počet použití- u textílií počet koľko krát vec oblečieme.

PRÍKLAD :

Spodné prádlo : nohavičky bavlnené Nika Intima,  Cena 7,-

Oblečené a vyprané boli 35 krát.

Cena jedného oblečenia : 0,2 eur (20 centov).

Nohavičky (fastfashion) :  Cena 3 eur.

Oblečené 2 krát, vyprané 3 krát a začínajú sa trhať.

Cena jedného oblečenia : 1,- eur  (100centov).

Cena jedného oblečenia / nosenia je tak 5 krát vyššia a pritom sme si kúpili „lacný“ produkt.

A ešte jedna vec : zdravotná. 

Ázijské výrobky a výrobky fastfashion reťazcov (tých značiek z Obchodných centier) sú vyrábané v Ázii ( Čína, Bangladéž, Kambodža), kde sa nedá zistiť či sa dodržali zdravotné normy. Takže textilné výrobky často obsahujú škodlivé či alergénne látky a farbivá. Tie následne spôsobujú kožné problémy a ekzémy. Návšteva lekára, nákup liekov a mastičiek, tak predstavujú ďalšie náklady, ktoré treba pripočítať k cene produktu.

Je to komplexnejší problém, tento článok však  poukazuje hlavne na jednu pointu :

Nie som tak bohatý, aby som si mohol kupovať lacné veci

The last point:  emocionálno-spoločenská hodnota výrobku. Ide o psychologický efekt : vo výrobku, ktorý je ekologický sa cítime lepšie. Zvlášť ak vieme, že jeho výroba zaťažila životné prostredie menej  a má dlhšiu životnosť a znižujeme množstvo odpadu.

Tému rýchlej a pomalej módy veľmi dobre zhrnula šperkárka Marta Juhasz v rozhovore pre URBAN MARKET.

"Je to presne ako s rýchlou módou, kedy si to ľudia zabúdajú zrátať.  Kúpia si behom mesiaca desať somarín spolu za dvesto euro a po pár praniach sa im na nich pretočia švy, niečo sa rozpadne, niečo roztiahne a môžu kupovať nanovo. Namiesto toho jedna, dve poctivo vyrobené veci za tú istú cenu by vydržali oveľa dlhšie. A vieš s nimi rátať! Neznášam, keď niečo kúpim, do polroka sa to rozpadne a ja opäť musím absolvovať ten proces hľadania veci, ktorá by mi vyhovovala. Veď ani ten čas, ktorý na toto vyplytváš, nie je zadarmo. Dal by sa využiť produktívnejšie. A úplne najhoršie je, keď do niečoho zainvestuješ, lebo značka má meno a aj tak sa to ukáže ako šunt! "

Súhlasíme. Áno, čas sú peniaze.

Zastávam názor, že kupovať trvanlivé a udržateľné veci sa oplatí nielen pre nás osobne, ale aj pre našu planétu.