Ako sa určuje cena výrobku
Podľa čoho sa určuje cena výrobku? Cena, ktorú platím ja - ako spotrebiteľ. Koľko nás stojí textil, ktorý kupujeme ?
Pánske boxerky kúpite za 27 aj 7 eur.
Nohavičky za 3,- aj za 9,- aj za 19 ,-
Čo z toho sa oplatí ?
Zákazníka nezaujímajú náklady na výrobu (uvedomelých skôr podmienky)
Zákazníka – teda mňa osobne – zaujíma koľko ma tovar bude stáť a či sa ho oplatilo kúpiť .
Odpoveď by bola cez čas použiteľnosti výrobku – teda čas používania.
AKO NA TO :
Najreálnejšia hodnota výrobku je prepočet cez počet použití- u textilií počet koľko krát vec oblečieme
PRÍKLAD :
Spodné prádlo : nohavičky bavlnené Nika Intima, Cena 7,-
Oblečené a vyprané 35x
Cena jedného oblečenia : 0,2 eur (20 centov)
Nohavičky (fast fashion) : Cena 3 eur.
Oblečené 2x, vyprané 3x a začínajú sa trhať.
Cena jedného oblečenia : 1,- eur (100centov)
Cena jedného oblečenia / nosenia je tak 5x vyššia a pritom sme si kúpili „lacný“ produkt.
A ešte jedna vec : zdravotná. Ázijske a aj výrobky fastfashion reťazcov (tých značiek z Obchodných centier) sú vyrábané
v Ázii ( Čína, Bangladéž, Kambodža), kde sa nedá zistiť či dodržali zdravotné normy. Takže textilné výrobky často obsahujú škodlivé či alergénne látky a farbivá. Tie spôsobujú kožné problémy a ekzémy. Návšteva lekára, nákup liekov a mastičiek, tak predstavujú ďalšie náklady, ktoré treba pripočítať k cene produktu.
Je to komplexnejší problém, tento článok však poukazuje hlavne na jednu pointu :
Nie som tak bohatý, aby som si mohol kupovať lacné veci
The last point : emocionálno-spoločenská hodnota výrobku. Je to psychologický efekt : Vo výrobku, ktorý je ekologický sa cítime lepšie. Zvlášť ak vieme, že jeho výroba zaťažila životné prostredie menej a má dlhšiu životnosť a znižujeme množstvo odpadu.
Dobre tému rýchlej a pomalej módy zhrnula šperkárka Marta Juhasz v rozhovore pre URBAN MARKET.
"Je to presne ako s rýchlou módou, kedy si to ľudia zabúdajú zrátať. Kúpia si behom mesiaca desať somarín spolu za dvesto euro a po pár praniach sa im na nich pretočia švy, niečo sa rozpadne, niečo roztiahne a môžu kupovať nanovo. Namiesto toho jedna, dve poctivo vyrobené veci za tú istú cenu by vydržali oveľa dlhšie. A vieš s nimi rátať! Neznášam, keď niečo kúpim, do polroka sa to rozpadne a ja opäť musím absolvovať ten proces hľadania veci, ktorá by mi vyhovovala. Veď ani ten čas, ktorý na toto vyplytváš, nie je zadarmo. Dal by sa využiť produktívnejšie. A úplne najhoršie je, keď do niečoho zainvestuješ, lebo značka má meno a aj tak sa to ukáže ako šunt! "
Súhlasíme. Áno, čas sú peniaze.
Zastávam názor, že kupovať trvanlivé a udržateľné veci sa oplatí nielen pre nás osobne ale aj pre našu planétu.
